Muzikanti
speváčka, Ester (Viteková), dokonale zapadá do nášho, prevažne mužského, kolektívu. Nielen svojou speváckou kvalitou a hereckým talentom, ale aj ľudsky. Všetci nám ju závidia a máme trocha podozrenie, že mnohí chodia na naše koncerty hlavne kvôli nej.
Niekde sme našli aj jej vyjadrenie: „Spolupráca s Nitraditional band je hlavne o umelcoch/priateľoch, s ktorými sa cítim príjemne. Vďaka nim načerpám vždy veľa energie. Každý člen kapely prispieva svojím jedinečným talentom a spolu vytvárame "vysoké muzicírovanie”. Preto verím, že nám to bude spolu „hrať a spievať” veľmi dlho“.
naša gitaristka Zuzka, teda pardón, PharmDr. Zuzana Vaneková PhD, je v skutočnosti flautistkou a tej sa venuje popri zbere čučoriedok za polárnym kruhom. Žije vo Viedni a ako to je u nej s hudbou v skutočnosti, vie najlepšie len ona: "Hudbou sa nemusím živiť a tak mi na ňu ostáva veľa kreativity a entuziazmu. Dávnejšie som sa venovala videám, kde som tvorila aranže a sama hrala na rozličných nástrojoch. Stále hrám na flautu v big bande, no a teraz aj na gitare s touto úžasnou kapelou.
kontrabasista Peter Konečný je zároveň našim textárom. Jeho snom je hrať popri kontrabase aj na tubu alebo sousafon: "V NITRADITIONAL som sa doslova našiel. Veľmi ma to baví. Niektoré skladby sa snažím pretextovať do slovenčiny. Nie preto, že by sa nám v angličtine nepáčili, ale skôr preto, že myslíme, že dixielandová hudba má byť show. Mala by návštevníkov vniesť do atmosféry južanských barov a ak budú hostia rozumieť textom, dostane ich to hlbšie do "deja". To je našim cieľom."
Nick Warlde študoval jazz na City of Leeds College of Music vo Veľkej Británii. Študoval spolu s našim klaviristom a trombonistom Alexom v rokoch 1989 až 1992. Odvtedy hral s rôznymi kapelami a ako hudobník pracoval na výletných lodiach. Bravúrne ovláda hru na všetky 4 saxofóny a klarinet. A čo ho priviedlo na Slovensko? "Dezilúzia z UK a túžba po niečom novom, kým nezostarnem. Či by som sa vrátil? Nikdy! Slovensko je super."
...no a tento pán nám začal rovno hovoriť: "Ahoj, ja som trombonista Kevin. Cez týždeň som onkologický farmaceut vo Viedni, kde bývam s mojou drahou Zuzkou, no a vo voľnom čase hrávam už 13 rokov na trombón. Teda, celkovo sa mu venujem už cez 20, no naozaj som sa našiel až v jazze. Venujem sa hudbe z láskou a všetka moja kreativita ide do projektov a partií v ktorých sa cítim dobre."
Tomáš zabudol o dixielande viac, ako my ostatní kedy budeme vedieť. Je úžasné mať v kapele aj takéhoto hráča. Banjo začal hrávať v so starými pánmi, keď mal 16 rokov. To bolo ešte v mieste jeho rodiska. "Potom sme sa všetci zbláznili z Beatles a prischla mi, až do ukončenia vojny v Táborskom VUSe, basa. Ako muzikantovi sa mi moc nechcelo robiť na družstve, tak som si založil kapelu a išiel hrávať do Nemecka. Foxi sú dobrá vec ale potreboval som pauzu. No a tak som sa znovu dostal k banju."
"Ani neviem ako sa to, náhodne alebo omylom, podarilo nášmu kapelníkovi dať dokopy takýchto skvelých hráčov. Už prvých 20 skladieb naznačuje že zažijeme spolu veľa srandy."
Martinovi medzi muzikantmi z Nitry nikto nepovie inak ako Davy. Účinkuje od malička v rôznych hudobných projektoch a spolupracuje s hudobníkmi z celého sveta.
Na bicie hrával v počiatkoch Swingless Jazz Ensemble. K starému jazzu inklinuje od začiatku kariéry, za čo vďačí najmä Eugeonovi Gnotovi, Jaroslavovi Dorotíkovi, no predovšetkým Martinovi Štouračovi. Dodnes s nimi rád muzicíruje. Davy je pedagógom v SZUŠ Heleny Madariovej v NR, kde učí, samozrejme, bicie. "Milujem hrať jazz od jeho počiatkov až po modern jazz. Ale mám rád trebárs aj muzikály." Davy “Búchal” aj na zaoceánskej lodi v jazzovej zostave Music Island Trio. O našej kapele povedal: "Zhmotnenie skvelej hudby a úžasných ľudí som našiel práve v Nitraditional Band."
druhým z dixielandových bardov v našom orchestri je tenorsaxofonista Lacko. Milujeme jeho šibalský úsmev, krásne sóla a autentický zvuk. Nikdy mu nič nebolo a nie je prekážkou, veď napríklad na priemyslovku do Bratislavy chodil na bicykli. Koncertovať začal asi v sedemnástich. Jeho záujem o jazz najviac ovplyvnil asi Gary Sládečka, ktorý s ním vytvoril duo. Prešiel si érou bigbeatu a ako nejeden z nás zopár rokov húpal svoj saxofón po námorných lodiach. Jeho "bardstvo" umocňuje aj odmietanie sociálnych sietí a tak komunikácia s ním sa podobá návštevám mudrca, čo býva nad dedinou. Lacko hudbu miluje a ak vynechá skúšku, určite niekde hrá. Vyjadril sa naozaj pekne: „Väčšina nás muzikantov, ktorí v hudbe neustále hľadajú viac, nakoniec aj tak skončí s nosom v tých "nešťastných" jazzových notách a tak som tu, medzi vami a je mi tu dobre ako málokedy predtým.“
Ďalším z našich Angličanov je Alex. Živí sa hudbou od skončenia vysokej školy, čo je už 32 rokov. Hral na klavíri alebo trombóne vo funkovej kapele, bluesovej kapele, tradičnej jazzovej kapele aj divadelnej kapele. Bol hudobným režisérom a dirigentom v šou o Sinatrovi, ktorá 7 rokov koncertovala po Veľkej Británii. V Spojenom kráľovstve viedol spoza klavíra aj Big Band. Dnes sa venuje najmä sólovému klavíru na svadbách a podujatiach. No a samozrejme hrá v Swingless Jazz Ensemble a samozrejme u nás. Na Slovensko sa presťahoval v roku 2015 a teraz žije so svojou slovenskou partnerkou, štyrmi deťmi, troma ovcami, psom a mačkou.
Zaujímalo nás, či sa cíti byť viac klaviristom alebo trombonistom: "Do určitej miery hrám na niekoľko nástrojov, ale v prvom rade som klavirista. Viem hrať aj na gitare, trúbke a trocha som aj spieval. Ale v týchto dňoch je to hlavne klavír, ten viac profesionálne a trombón, ten viac z lásky.
Nuž a to najlepšie a najdôležitejšie sme si nechali na koniec. Našim kapelníkom a zároveň trubkárom je Martin Štourač. Martin je multiinštrumentalista a muzikoholik. Vedie Swingless Jazz Ensemble, vedie jeho mládežnícku liaheň, školskú dychovú hudbu a kadečo iné. Účinkuje alebo pravidelne hosťuje vo viacerých hudobných telesách. Je šikovným zvukárom a málokto z nás preniesol v rukách viac aparatúry a vybavenia ako on. Martin učí na Súkromnej ZUŠ Heleny Madariovej pri ktorej funguje aj naša kapela. Je čerstvým vodičom a statočným rodičom. Keby mu odbudol niektorý projekt, pridá si dva ďalšie. Dokáže noty donekonečna tlačiť, noty donekonečna písať, noty donekonečna upravovať a dokonca donekonečna presviedčať ľudí aby z nich hrali, aj keď to nikdy neplánovali. Martin študoval gitaru a tak nás napadla otázka, ako sa vôbec dostal k trúbke: „veľmi jednoducho, založil som si big band a nikto nechcel hrať na trúbke vysoké tóny. Tak som sa to musel naučiť ja“.Martin ja srdcom našej kapely. Pumpuje do nás okysličenú krv, roznáša biele krvinky do našich rán, zaceľuje a lieči miesta o existencii ktorý sme sami ani nevedeli. Lebo také je srdce, že funguje aj bez nášho vedomia. Bez Martina by sme neprežili do rána.
Napriek tým rokom tvrdej práce nikdy nestráca nadšenie. Ale občas sa nám zdá, že pri slove NITRADITIONAL mu oči predsa zasvietia o trocha jasnejšie. Či to je naozaj tak zistíte, ak sa prídete na niektorý z našich najbližších koncertov.
Ďakujeme ti, náš band leader!
